Od začiatku programu som si takto ľahol už 3-krát, prvýkrát v obchoďáku po asi 4 hodinách váhania a hľadania vhodného miesta, naposledy posledný júnový piatok na námestí, hoci zase som sa na chvíľu vyklepal a hľadal dôvody, prečo nie, ale po pár minútach som už spokojne ležal. Čím ďalej, tým sú nervozita a strach menšie.
Moje prvýkrát! Bol som včera Nitre a ľahol som si v nákupnom centre pri Bile. Zo začiatku som mal zmiešané pocity, no po chvíli to bolo úplne normálne a užíval som si to. Niektorí ľudia sa ma pýtali či som v poriadku, väčšina prešla len tak okolo a neriešili to. Nakoniec sa zastavila skupina chalanov pri mne a začali sa smiať. Ja s nimi a navrhol som ich nech sa pridajú. A pridali sa. Oproti v obchode si to nahrávala predavačka. Tak som šiel za ňou, nech mi to pošle na WhatsApp. Čiže mám aj nové číslo na ženu.
Úžasné cvičenie, určite to budem praktizovať častejšie:)
Miško, Miško ty si mi dal. Nepovažujem sa za súťaživého ale nikdy by som to neodklikol (mám splnené) keby som to nedal. Áno, tak som sa vybral do City Arena v TT. Nebol si nervózny, ten strach, čo povedia ostatní?- že či! Celou cestou som si spieval nothing’s gonna stop me now, použil som techniku 1.2.3…ľahni. Len si to predstavte predvianočný čas, Billa, vchod z hlavnej ulice, vchod z podzemnej garáže a ja uprostred ležím vysmiaty!!! Po chvíli som počul hlasné ALE ČO TO? (SBS-kár), ďalej pokračoval:
SBS-kár: Je Vám zle?
Ja: (vysmiaty od ucha k uchu) Cítim sa skvele!
SBS-kár: Prečo tu ležíte?
Ja: Potreboval som si oddýchnuť.
Po chvíli som mu poprial pekný deň a odišiel som. Neviem čo sa v tej chvíle vo mne zlomilo no tak fantasticky som sa už dlho necítil! 🙂
Toto cvičenie som absolvoval pred rokom, ešte predtým ako som si tento kurz kúpil a inšpiroval ma ku tomu náš spoločný známi Roman K. Povedal som si že to skúsim a myslím že v živote na to nezabudnem. Cítil som sa hrozne, oblieval ma studený pot, mal som žalúdočnú nervozitu, bolo mi na vracanie a hlava vymýšľala stovky dôvodov prečo to neurobiť. Lenže potom som si uvedomil že o nič nejde, je to iba ľahnutie si ktoré robím každý deň. Po pár sekundách som sa začal smiať až sa mi slzy tlačili do očí, behali po mne zimomriavky od vzrušenia a fakt som si to užíval. Zaujímavé bolo že keď už som si ľahol, nemal som potrebu vstať už mi bolo úplne jedno čo si o mne myslia iný. A toto potom pokračovalo v tom že som vďaka otužovaniu chodil aj v zime po meste v krátkych gaťách a tričku. A ešte jednu vec som si všimol a to že reakcie ľudí (podľa reči tela) sú také ako keby oni ležali na tej zemi, aj pre nich je to vystúpenie z komfortnej zóny, pretože zažívajú niečo nové. A podľa reakcie je vidieť kto ten zážitok vytesnil, kto by to neurobil a kto by bol ochotný sa ku Vám pridať 🙂
Je to skvělé cvičení, aby člověk přestal řešit co si o něm myslí ostatní a okolí. Lehl jsem si v Brně na náměstí Svobody napřič na cestu, kde chodí nejvíc lidí a oni mě pak museli obcházet. Jen jeden kluk to okomentoval, jinak to bylo ostatním úplně jedno, občas se na mě dívali. Já byl ze začátku trochu nervózní, ale pak jsem si to užíval.
Bolo to oslobodzujuce, normálne sa mi potom momente zlepšil mentálny stav a prestal som rozmýšľať, bol som tu a teraz, ako keby zo mňa opadlo 10 kg ani neviem čoho, wau
Prizná sa pred týmto cvičením som mal najväčší strach ale treba vystupovať z svojej komfortnej zóny 🙂 ľahol som si u nás v meste pri fontáne na lavičku (bol sneh preto nie na zem) , ľudia chodili okolo, dve tety sa len čudovali že s topánkami na lavičke ale je to veľmi oslobodzujúce.
Najprv neskutočný obrovský strach prešiel som to námestie v Humennom dvakrát celé z jednej strany na druhú. Ako som ho prechádzal tretí krát tak som úplne vypol povedal som si “3,2,1, ideš borče!” a ľahol som si ľudia sa smiali, ukazovali prstom, čo sedeli na terasách vstávali od svojej kavi a obzerali sa, čo prechádzali okolo otáčali hlavy. Potom po 5 min. som vstal a s úsmevom na perách odišiel a ľudia okolo ktorých som prechádzal povedali “ten čo spravil”.
12 Comments
Geniálna technika na sebavedomie, urobil som to viac krát a vždy si pripomeniem aký môžem byť slobodný keď sa tak rozhodnem 🙂
Toto je asi najťažší oriešok zo všetkých ? Nemám to ešte odskúšané, ale keď to urobím, podelím sa o zážitok ?
Od začiatku programu som si takto ľahol už 3-krát, prvýkrát v obchoďáku po asi 4 hodinách váhania a hľadania vhodného miesta, naposledy posledný júnový piatok na námestí, hoci zase som sa na chvíľu vyklepal a hľadal dôvody, prečo nie, ale po pár minútach som už spokojne ležal. Čím ďalej, tým sú nervozita a strach menšie.
Moje prvýkrát! Bol som včera Nitre a ľahol som si v nákupnom centre pri Bile. Zo začiatku som mal zmiešané pocity, no po chvíli to bolo úplne normálne a užíval som si to. Niektorí ľudia sa ma pýtali či som v poriadku, väčšina prešla len tak okolo a neriešili to. Nakoniec sa zastavila skupina chalanov pri mne a začali sa smiať. Ja s nimi a navrhol som ich nech sa pridajú. A pridali sa. Oproti v obchode si to nahrávala predavačka. Tak som šiel za ňou, nech mi to pošle na WhatsApp. Čiže mám aj nové číslo na ženu.
Úžasné cvičenie, určite to budem praktizovať častejšie:)
Miško, Miško ty si mi dal. Nepovažujem sa za súťaživého ale nikdy by som to neodklikol (mám splnené) keby som to nedal. Áno, tak som sa vybral do City Arena v TT. Nebol si nervózny, ten strach, čo povedia ostatní?- že či! Celou cestou som si spieval nothing’s gonna stop me now, použil som techniku 1.2.3…ľahni. Len si to predstavte predvianočný čas, Billa, vchod z hlavnej ulice, vchod z podzemnej garáže a ja uprostred ležím vysmiaty!!! Po chvíli som počul hlasné ALE ČO TO? (SBS-kár), ďalej pokračoval:
SBS-kár: Je Vám zle?
Ja: (vysmiaty od ucha k uchu) Cítim sa skvele!
SBS-kár: Prečo tu ležíte?
Ja: Potreboval som si oddýchnuť.
Po chvíli som mu poprial pekný deň a odišiel som. Neviem čo sa v tej chvíle vo mne zlomilo no tak fantasticky som sa už dlho necítil! 🙂
Zo začiatku to bolo divné. Čo si myslia ostatní? Ale nakoniec to bolo veľmi oslobodzujúce a zábavné.
Toto cvičenie som absolvoval pred rokom, ešte predtým ako som si tento kurz kúpil a inšpiroval ma ku tomu náš spoločný známi Roman K. Povedal som si že to skúsim a myslím že v živote na to nezabudnem. Cítil som sa hrozne, oblieval ma studený pot, mal som žalúdočnú nervozitu, bolo mi na vracanie a hlava vymýšľala stovky dôvodov prečo to neurobiť. Lenže potom som si uvedomil že o nič nejde, je to iba ľahnutie si ktoré robím každý deň. Po pár sekundách som sa začal smiať až sa mi slzy tlačili do očí, behali po mne zimomriavky od vzrušenia a fakt som si to užíval. Zaujímavé bolo že keď už som si ľahol, nemal som potrebu vstať už mi bolo úplne jedno čo si o mne myslia iný. A toto potom pokračovalo v tom že som vďaka otužovaniu chodil aj v zime po meste v krátkych gaťách a tričku. A ešte jednu vec som si všimol a to že reakcie ľudí (podľa reči tela) sú také ako keby oni ležali na tej zemi, aj pre nich je to vystúpenie z komfortnej zóny, pretože zažívajú niečo nové. A podľa reakcie je vidieť kto ten zážitok vytesnil, kto by to neurobil a kto by bol ochotný sa ku Vám pridať 🙂
Je to skvělé cvičení, aby člověk přestal řešit co si o něm myslí ostatní a okolí. Lehl jsem si v Brně na náměstí Svobody napřič na cestu, kde chodí nejvíc lidí a oni mě pak museli obcházet. Jen jeden kluk to okomentoval, jinak to bylo ostatním úplně jedno, občas se na mě dívali. Já byl ze začátku trochu nervózní, ale pak jsem si to užíval.
Bolo to oslobodzujuce, normálne sa mi potom momente zlepšil mentálny stav a prestal som rozmýšľať, bol som tu a teraz, ako keby zo mňa opadlo 10 kg ani neviem čoho, wau
Prizná sa pred týmto cvičením som mal najväčší strach ale treba vystupovať z svojej komfortnej zóny 🙂 ľahol som si u nás v meste pri fontáne na lavičku (bol sneh preto nie na zem) , ľudia chodili okolo, dve tety sa len čudovali že s topánkami na lavičke ale je to veľmi oslobodzujúce.
Najprv neskutočný obrovský strach prešiel som to námestie v Humennom dvakrát celé z jednej strany na druhú. Ako som ho prechádzal tretí krát tak som úplne vypol povedal som si “3,2,1, ideš borče!” a ľahol som si ľudia sa smiali, ukazovali prstom, čo sedeli na terasách vstávali od svojej kavi a obzerali sa, čo prechádzali okolo otáčali hlavy. Potom po 5 min. som vstal a s úsmevom na perách odišiel a ľudia okolo ktorých som prechádzal povedali “ten čo spravil”.