Keď som musel ja ísť do obchodov s oblečením, pre mna to bolo ako za trest.
A čo sa tyka obliekania, mal som to dosť podobne.
Počas základnej školy až do polovice strednej školy som vôbec neriešil oblačenie.
Keďže nakupovanie oblečenia bolo pre mna ako za tresť a neznášal som to,
bol som rad, keď mi rodičia kúpili bezomna oblečenie a iba doniesli domov.
Až niekedy po druhom ročniku na strednej škole, čo bolo dávno,
som sa trochu začal zaujímať o nakupovanie.
Hoci nekupoval som si moc “správne” veci po viacerých stránkach,
ale už to boli veci, ktoré som si ja vybral.
Boli to síce o nejakú veľkosť väčšie oblečenie, ale to som vtedy neriešil.
Postupne som však začal kombinovať, resp. ladiť farebne oblečenie.
Vedel som, akej farby mam doma trička, svetre, topánky a podobne a na základe toho som si potom kupoval aj ďalšie oblečenie,
aby som vedel nove oblečenie farebne v rámci možnosti čo najlepšie skombinovať.
A to zdokonaľovanie sa v obliekaní trvá doteraz.
Študujem, učím sa ako oblečenie kombinovať po farebnej stránke,
aké veľkosti tričiek, rifieľ, svetrov a podobne si kupovať.
Tak aj obliekanie je podstate proces v ktorom sa da zdokonaľovať ako v iných oblastiach života.
Asi do roku 2018 som sa obliekal do roboty tak jednoducho: tricko, rifle a bude to nejako. Potom jedna kolegynka (velmi vsimna 🙂 ) mi poradila, ze urcite by mi dobre sadlo vymenit tricko za kosele. Tak som zacal chodievat v koselach, ale tym prisla dalsia vyzva do zivota: ta kosela musi byt vyzehlena. Zena na okoli ziadna, tak som sa musel naucit, ako sa zehli 🙂
Od tej doby mam asi tak 6-7 kosiel, obmienam ich. Teraz na homeoffice si obleciem nieco pohodlne, ale ked idem medzi ludi, tak kosela je nevyhnutnost.
S topankami este mam problem: velmi elegantne k rifliam nepasuju, a take nie sportove maju zas velmi zlu podrazku, tak tu este zapasim so stylom
3 Comments
Faza obliekania bola 0 🙂
Keď som musel ja ísť do obchodov s oblečením, pre mna to bolo ako za trest.
A čo sa tyka obliekania, mal som to dosť podobne.
Počas základnej školy až do polovice strednej školy som vôbec neriešil oblačenie.
Keďže nakupovanie oblečenia bolo pre mna ako za tresť a neznášal som to,
bol som rad, keď mi rodičia kúpili bezomna oblečenie a iba doniesli domov.
Až niekedy po druhom ročniku na strednej škole, čo bolo dávno,
som sa trochu začal zaujímať o nakupovanie.
Hoci nekupoval som si moc “správne” veci po viacerých stránkach,
ale už to boli veci, ktoré som si ja vybral.
Boli to síce o nejakú veľkosť väčšie oblečenie, ale to som vtedy neriešil.
Postupne som však začal kombinovať, resp. ladiť farebne oblečenie.
Vedel som, akej farby mam doma trička, svetre, topánky a podobne a na základe toho som si potom kupoval aj ďalšie oblečenie,
aby som vedel nove oblečenie farebne v rámci možnosti čo najlepšie skombinovať.
A to zdokonaľovanie sa v obliekaní trvá doteraz.
Študujem, učím sa ako oblečenie kombinovať po farebnej stránke,
aké veľkosti tričiek, rifieľ, svetrov a podobne si kupovať.
Tak aj obliekanie je podstate proces v ktorom sa da zdokonaľovať ako v iných oblastiach života.
Asi do roku 2018 som sa obliekal do roboty tak jednoducho: tricko, rifle a bude to nejako. Potom jedna kolegynka (velmi vsimna 🙂 ) mi poradila, ze urcite by mi dobre sadlo vymenit tricko za kosele. Tak som zacal chodievat v koselach, ale tym prisla dalsia vyzva do zivota: ta kosela musi byt vyzehlena. Zena na okoli ziadna, tak som sa musel naucit, ako sa zehli 🙂
Od tej doby mam asi tak 6-7 kosiel, obmienam ich. Teraz na homeoffice si obleciem nieco pohodlne, ale ked idem medzi ludi, tak kosela je nevyhnutnost.
S topankami este mam problem: velmi elegantne k rifliam nepasuju, a take nie sportove maju zas velmi zlu podrazku, tak tu este zapasim so stylom